Mystika predveľkonočného kalendára

Nasledujúca veľkonočná doba trvá päťdesiat dní od Veľkonočnej nedele do nedele Zoslania Ducha svätého. Svätodušná nedeľa, Turíce.

V našich končinách sa Veľkonočná nedeľa slávi pokojne a dôstojne, Veľkonočný pondelok už tradične veselo; s návštevami, šibačkou a oblievačkou, ľudia si vynahradzujú predchádzajúci dlhý pôst.

Predveľkonočný pôst začína (už celé storočia) na Popolcovú stredu -  pomazanie popolom (zo spálených ratolestí, posvätených minulý rok) má symbolizovať ochotu zmeniť sa.
Nasledujúca 1. pôstna - Čierna nedeľa (invocavit) znamenala, že na znamenie pokánia si ženy obliekli čierny odev a šatky, všetko módne a pestré odložili do skríň.
2. pôstna - Pražná nedeľa (reminiscere) je nazvaná podľa pokrmu, ktorý sa na znak pokánia v tento deň pripravoval. Na masti sa pražilo obilné zrno alebo celý nelúpaný hrach (predtým namočený v slanej vode a niekoľko dní naklíčený na teplom mieste).
3. pôstna - Kýchavá nedeľa (oculi) sa nazývala podľa omše, ktorá sa v tento deň slúžila ako spomienka na smrteľnú chorobu - zvláštny mor v stredoveku, ktorý sa prejavoval kýchaním a ktorý zahnala až omša slúžená v chráme.
Od 4. pôstnej - Družobnej nedele (laetare) sa začali pôstne nariadenia zmierňovať. Mládež sa začala veseliť. Názov nedele je odvodený od zvyku, že v tento deň družba so ženíchom navštívili domácnosť, v ktorej chceli počas veľkonočnej šibačky požiadať nevestu o ruku.
5. pôstna - Smrtná nedeľa (judica) je odvodená od ešte predkresťanského zvyku; v tento deň sa chodilo so smrtkou - Morenou ako symbolom konca zimy, ktorá sa (napriek prísnym cirkevným zákazom) hodila do vody, zo strmého zrázu alebo zahrabala do zeme.
6. pôstnou - Kvetnou nedeľou (palmarum - "palmová") začína pašiový týždeň. Celý kresťanský svet sa ponorí do najprísnejšieho smútku. Názov je odvodený od spomienky na príchod Ježiša do Jeruzalema, kde ho ľudia vítali kvetmi a palmovými ratolesťami.
Po Kvetnej nedeli nasleduje Škaredá streda, vraj sa v tento deň Judáš "škaredil" na zradeného Krista. Zachoval sa zvyk, že kto sa v tento deň bude mračiť, bude sa škarediť celý rok.
Na Zelený štvrtok naposledy zazvonia kostolné zvony (a po omši "odletia do Ríma", odkiaľ sa "vrátia" až na Bielu sobotu). Pápež symbolicky umýva nohy dvanástim starcom, aby pripomenul veriacim Ježiša, ktorý pred Poslednou večerou poslúžil svojim apoštolom.
Počas Veľkého piatku si veriaci pripomínajú Kristovo ukrižovanie a myslia na spásu. Počas bohoslužieb sa odhaľuje a uctieva kríž a vystavuje Boží hrob.
Biela sobota je pre veriacich dňom bdenia pri Kristovom hrobe. Je to deň prípravy na veľkonočnú noc - mystérium zmŕtvychvstania. Názov biela dostala podľa farby rúch miništrantov.
Počas Veľkonočnej nedele - sviatku Zmŕtvychvstania sa po prvý raz od Zeleného štvrtka rozoznejú zvony a pripomenú veriacim, že Kristus vstal z mŕtvych.

Tento krát nám hviezdy - po niekoľkých náročnejších rokoch - nachystali pre veľkonočné sviatočné dni vplyvy veľmi príjemné, harmonické. Takéto priaznivé Veľkonočné sviatky sme už viac rokov nemali, ani náhodou.  Budeme mať preto viac príležitostí precítiť, o čom tie sviatky "Veľkej noci" vlastne sú.

ˆ Milan Jurášek, 28.03.2024